Často kladené otázky – FAQ

Čo si priniesť na prvé vyšetrenie?

Na prvé vyšetrenie je potrebné si priniesť:

  • platný preukaz poistenca
  • výmenný lístok od pediatra/všeobecného lekára
  • zdravotné záznamy z doteraz absolvovaných vyšetrení (napr. správu z psychologického, neurologického, ORL vyšetrenia)
  • vyplnené dotazníky (dostupné na stránke v dokumentoch na stiahnutie) – pri objednávaní termínu, budete inštruovaní, ktoré dotazníky máte so sebou priniesť, dotazníky vyplňte prosím pár dní pred prvým vyšetrením, aby boli informácie aktuálne, vyplnením dotazníkov vopred šetríte náš spoločný čas
  • prezuvky pre dieťa (kvôli hre na koberci)
Ako prebieha stretnutie u logopéda?

Pacient je vždy vopred objednaný na konkrétny termín. Stačí, ak budete v čakárni pár minút pre dohodnutým stretnutím. V prípade detského pacienta vyšetrenie vždy prebieha v prítomnosti rodiča. V závislosti od veku a ťažkostí dieťaťa sa priebeh vyšetrenia líši, ale vždy prebieha hravou formou. Časť stretnutia sa logopéd venuje priamej práci s dieťaťom (,,hra“ na koberci, za stolíkom) a časť stretnutia logopéd venuje rozhovoru s rodičom (odobratie anamnézy, opis problému, vysvetlenie ďalšieho postupu). Prvé stretnutia sú najmä o vybudovaní si vzťahu a dôvery medzi logopédom, dieťaťom a jeho rodičom a nastavení pravidiel spolupráce. Nemajte obavy, spoločne to isto zvládneme.

Kedy vyhľadať logopéda?

Ak dieťa okolo prvého roku:

  • neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého – nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom)
  • nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet)
  • neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď.
  • neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. )
  • je prevažne ticho, málo si džavoce
  • nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!

 

Ak dieťa okolo druhého roku:

  • nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá
  • nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia
  • má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč
  • má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby)
  • má nezrozumiteľnú reč pre blízkych
  • používa veľmi obmedzený počet hlások
  • evidujeme regres vo vývoji reči – dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne
  • neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra
  • preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď. ), nezapája do svojej hry ostatných

 

Ak dieťa okolo tretieho roku:

  • nepoužíva viacslovné výpovede – jednoduché vety
  • má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi
  • reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75%)
  • má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá
  • používa ,,echolalickú reč“ – opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne
  • nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď
  • tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)
  • má v reči neplynulosti (napr. viackrát za sebou opakuje hlásku, slabiku alebo celé slovo)
  • dýcha ústami

 

Ak dieťa okolo štvrtého roku:

  • nepoužíva rozvité vety a súvetia
  • má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi
  • často sa mýli v gramatike (napr. neprávne skloňuje, nepoužíva správne predložky, nerozlišuje mužský a ženský rod atď.)
  • tvorí nesprávne alebo chybne niektorú hlásku
  • má v reči neplynulosti (napr. viackrát za sebou opakuje hlásku, slabiku alebo celé slovo)
  • dýcha ústami